Možno využiť UV žiarenie v boji proti plesniam?

Každý z nás sa určite stretol s pojmom pleseň. A obdobné to bude aj v prípade slov – UV žiarenie a dezinfekcia. Napadlo by vás však tieto slová dajako spájať? Je možné medzi nimi vysledovať určitú spojitosť?

UV žiarenie, alebo ultrafialové svetlo, objavil v roku 1801 nemecký vedec, Johann Wilhelm Ritter a dal mu meno – dezoxidačné svetlo. Dnešný názov, odvodený od anglického „ultraviolet,“ získalo až v 19. storočí.

Dezoxidácia ako chemická reakcia sa využíva najmä v metalurgii a jej podstatou je proces odbúravania kyslíka. Prirodzeným zdrojom UV žiarenia je naše Slnko. My UV svetlo nevidíme, no niektoré živočíchy ho vnímať dokážu, napr. plazy, vtáci alebo niektoré druhy hmyzu.

Princípom UV svetla je elektromagnetické žiarenie, ktorého vlnová dĺžka je kratšia ako viditeľné svetlo, ale zároveň dlhšia ako röntgenové žiarenie. Pôsobenie UV žiarenia na zemský povrch je priamo úmerné vzdialenosti a času, počas ktorých prechádzalo atmosférou. Kým UV svetlo dopadne na Zem, rozptýli sa v ionosfére, ozónosfére a v ďalších vrstvách zemskej atmosféry ako sú aerosoly, vodné pary a pod. Vďaka týmto prírodným bariéram tak nie sú jeho účinky na pozemský život smrtiace.

UV žiarenie delíme podľa vlnových dĺžok. Základné delenie má dve kategórie, merané v nanometroch (nm) – blízke a ďaleké. Blízke UV žiarenie má vlnovú dĺžku 400-200 nm a  ďaleké od 200 do 10 nm.

Ďalšie typy rozlišujeme podľa biologických účinkov. Patrí sem UVA, teda dlhovlnné žiarenie, tzv. čierne svetlo. Nespôsobuje akútne sčervenanie pokožky, ani jej popálenie. Nasleduje UVB žiarenie, teda stredovlnné. Práve toto býva príčinou akútneho alebo chronického poškodenia kože. Tretím v poradí je UVC – krátkovlnné žiarenie, nazývané aj „dezinfekčné.“ Tento typ absorbuje naša ozónová vrstva a na povrch Zeme nedopadá. Do zoznamu môžeme ešte zaradiť DUV, čo je hlboké ultrafialové a extrémne UV žiarenie.

Vplyv UV žiarenia na ľudský organizmus má priaznivé aj negatívne účinky. Dôležitú úlohu zohráva dávkovanie. Pozitívom sú napr. syntéza vitamínu D alebo produkcia melanínu. Na odvrátnej strane nájdeme šedý zákal, či poškodenie DNA. Spálenú a zlúpanú kožu alebo jej predčasné starnutie môžeme zaradiť do kategórie akútnych účinkov. Najhoršími prejavmi UV žiarenia reprezentuje tvorba vrások, karcinómy, pigmentové škvrny alebo povoľovanie podkožného väziva. Je preto dôležité vplyv nadmerného pôsobenia UV žiarenia nepodceňovať.

Ako však môžeme UV žiarenie využiť v bežnom živote, a pomáha nám vôbec? Žiaľ, nemáme priestor vymenovať všetky odvetvia, kde sa jeho pozitívne vlastnosti uplatňujú, ale svoje miesto má v biochémii, genetike alebo laserových technológiách. Kľúčové sú jeho dezinfekčné vlastnosti. V podmienkach laboratórií sa využíva k sterilizácii, ale pomáha aj pri čistení vody. Dá sa ale počítať s UV žiarením pri odstraňovaní plesní v domácnostiach? A je takýto postup vôbec možný?

UV žiarenie je možné využiť na miestach so zvýšenými nárokmi na čistotu alebo z dôvodu obmedzenia výskytu infekcií. V takomto prípade hovoríme o tzv. germicídnej dezinfekcii. Je to jedna z možností, ako zničiť vegetatívne a sporulujúce mikroorganizmy. Baktérie totiž majú veľmi krátky cyklus rozmnožovania, takže sa množia rýchlo. Dezinfekčné učinky UV svetla sú však dostatočne silné, a preto nie je problém vykonávať dezinfekciu všetkých druhov vôd, vzduchu alebo ním ošetriť povrch pracovných plôch, či obalových materiálov. Pozitívom je aj ohľaduplnosť k ľudskému organizmu a životnému prostrediu.

Dnes už nepredstavuje žiadny problém kúpiť si tzv. baktericídne lampy, ktoré sa dajú využívať v domácnosti pri dezinfekcii ovzdušia a rôznych typov plôch. Priama spojitosť týchto zariadení pri odstraňovaní plesní však zatiaľ zaznamenaná nebola.

Nie je preto náhodné, že severné strany budov, ktoré nie sú vystavené slnečnému UV žiareniu dostatočne, bývajú na vznik plesní oveľa náchylnejšie. Svoj podiel viny na tejto situácii má aj zvýšená vlhkosť v konkrétnych podmienkach.

Je zrejmé, že využívanie účinkov UV žiarenia v domácich podmienkach by bolo finančne príliš náročné. Našťastie sa však ponúkajú aj dostupnejšie riešenia likvidácie plesní a ochrany fasád alebo omietok v interiéroch. Ich podstatou je technológia protiplesňového náteru LSG, ktorú ponúka naša spoločnosť A SERVIS LIPKA, s. r. o.

Pri dezinfekcii plôch využívame chemický prostriedok Sanatop, ktorý je v boji proti plesniam veľmi účinný. V kombinácii s mokrým, mechanickým odstránením plesní býva výsledok stopercentný. Dezinfekcia sa necháva pôsobiť 24 hodín a po vyschnutí plochy a prípadnej výmaľbe, nanášame vrstvu LSG náteru. Ide o priemyselný polymér, ktorý má jedinečné vlastnosti. Zamedzuje vlhkosti a zároveň odstraňuje vznikajúce mikrobiálne napadnutie.

Náter LSG naša spoločnosť využíva pre jeho účinnosť a spoľahlivosť, pričom tieto výhody garantujeme počas 4 až 6 rokov, v závislosti od klimatických podmienok. Využite naše služby a presvedčte sa sami o kvalite našej práce a dokonalom účinku tohoto náteru.